Hlavne, že sa máme radi.

Autor: Ladislav Mihalčík | 19.3.2013 o 19:47 | (upravené 19.3.2013 o 19:56) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  302x

Vidieť  našich ostatných česko-slovenských prezidentov, ako si pred ukončením svojich mandátov  navzájom  „libují“,  vyznamenávajú sa  a vychvaľujú  jeden pred druhým  rozdelenie  spoločnej republiky spred dvadsiatich rokov, na ktorom  oni a ich okolie  parádne „zarobili“, príde mi  tak trocha smiešne  a  pripomína  povinné  cviky politikov a predstaviteľov  bývalých  RVHP krajín  na letiskách a hradoch z čias železnej opony.

Na druhej strane, málokto si už spomenie, že k rozdeleniu spoločného štátu, ktorého už názov zahrňoval  oba národy  zastúpené v poradí podľa počtu obyvateľov, (kto vie napríklad priamo z  názvu krajiny, že štátotvorné národy Belgicka sú Flámi a Valóni...), bolo uskutočnene bez referenda a vôle väčšiny obyvateľov.

Vtedy post-totalitné myslenie u politikov na oboch stranách prevalcovalo aj náznak ľudového hlasovania,  ktoré  by ani dnes, myslím si,  nepotvrdilo  pragmatickosť  ich vtedajšieho politického verdiktu. Rozdelili  väčší   štát  so zavedenou značkou vo svete  a  väčší  trh bez jazykových bariér  na dva menšie celky...a tie vzápätí  museli, a Slovensko určite viac, začínať prakticky od začiatku v už vtedy  integrujúcej sa Európe.

A že sú, na druhej strane, vraj vzájomné  vťahy  Čechov a Slovákov lepšie ako  predtým,   je možno tiež  len  fixná idea politikov. No tak  skúsme si predstaviť, čo by sa asi také  stalo, ak by sme dnes boli stále v Československu?  Určite po počiatočných  ťahaniciach s kompetenciami, by sme predsa každý vo vlastnom  záujme museli usúdiť, že napríklad okrem bezpečnosti , armády  a zahraničia  je rozumné   si o ostatných veciach  rozhodovať v Bratislave a v Prahe nejakým  konfederatívnym  spôsobom,  s cieľom  lepšie čeliť  v nových trhových podmienkach demokratickej  únie  aj rizikám  voľného trhu a pod.  Iste aj s dôrazom na profesionalizáciu  a efektivitu   štátnej správy a  kontinuitu spoločných kultúrnych a spoločenských  tradícií, morálku nevynímajúc .  A o  čo by sme asi tak za tých 20 rokov  prišli my na Slovensku ? Áno,  napríklad okrem zástavy a o druhú  časť hymny aj o tvrdý mečiarizmus  a jeho všetky klony, ktoré z  neho postupne vyrástli...A  o čo by prišli bratia Česi? Určíte by to vedeli povedať najlepšie oni, ale možno  aj ich  „blbá nalada“ by nebola až taká blbá ...

Tak teda, kto a čo získal na rozdelení spred  dvadsiatich  rokov?  A v čom je to lepšie alebo výhodnejšie pre nás Slovákov? Tak napríklad aj v tom, že konečne máme sami na sebe možnosť  vyskúšať  a bez „diktátu“ z Prahy alebo Moskvy, (ale len z Bruselu),  nielen ako sa máme radi s Čechmi, ale hlavne  ako sa „máme radi“ my Slováci vo vlastnej samospráve, t.j.   ako sa nenávidíme a navzájom podrážame, aký sme nejednotní, nekoncepční a neprofesionálni, akí sme biedni a chudobní duchom, akí sme vazalmi mamony a ako nepodporujeme rodinu, hoci každý o tom bľabotáme...Zdá sa mi, že najväčším prínosom rozdelenia spred dvadsiatich rokov je poučenie pre budúce generácie, ak  ich vôbec s Božou pomocou  zachováme, o tom, ako sa treba pravidelne vracať, napriek internetu,  aj k dedičstvu otcov a napríklad  aj k trom  Svätoplukových prútom . Že by sa predsa  tie  dejiny pravidelne opakovali ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?