Na druhej strane, málokto si už spomenie, že k rozdeleniu spoločného štátu, ktorého už názov zahrňoval oba národy zastúpené v poradí podľa počtu obyvateľov, (kto vie napríklad priamo z názvu krajiny, že štátotvorné národy Belgicka sú Flámi a Valóni...), bolo uskutočnene bez referenda a vôle väčšiny obyvateľov.
Vtedy post-totalitné myslenie u politikov na oboch stranách prevalcovalo aj náznak ľudového hlasovania, ktoré by ani dnes, myslím si, nepotvrdilo pragmatickosť ich vtedajšieho politického verdiktu. Rozdelili väčší štát so zavedenou značkou vo svete a väčší trh bez jazykových bariér na dva menšie celky...a tie vzápätí museli, a Slovensko určite viac, začínať prakticky od začiatku v už vtedy integrujúcej sa Európe.
A že sú, na druhej strane, vraj vzájomné vťahy Čechov a Slovákov lepšie ako predtým, je možno tiež len fixná idea politikov. No tak skúsme si predstaviť, čo by sa asi také stalo, ak by sme dnes boli stále v Československu? Určite po počiatočných ťahaniciach s kompetenciami, by sme predsa každý vo vlastnom záujme museli usúdiť, že napríklad okrem bezpečnosti , armády a zahraničia je rozumné si o ostatných veciach rozhodovať v Bratislave a v Prahe nejakým konfederatívnym spôsobom, s cieľom lepšie čeliť v nových trhových podmienkach demokratickej únie aj rizikám voľného trhu a pod. Iste aj s dôrazom na profesionalizáciu a efektivitu štátnej správy a kontinuitu spoločných kultúrnych a spoločenských tradícií, morálku nevynímajúc . A o čo by sme asi tak za tých 20 rokov prišli my na Slovensku ? Áno, napríklad okrem zástavy a o druhú časť hymny aj o tvrdý mečiarizmus a jeho všetky klony, ktoré z neho postupne vyrástli...A o čo by prišli bratia Česi? Určíte by to vedeli povedať najlepšie oni, ale možno aj ich „blbá nalada“ by nebola až taká blbá ...
Tak teda, kto a čo získal na rozdelení spred dvadsiatich rokov? A v čom je to lepšie alebo výhodnejšie pre nás Slovákov? Tak napríklad aj v tom, že konečne máme sami na sebe možnosť vyskúšať a bez „diktátu“ z Prahy alebo Moskvy, (ale len z Bruselu), nielen ako sa máme radi s Čechmi, ale hlavne ako sa „máme radi“ my Slováci vo vlastnej samospráve, t.j. ako sa nenávidíme a navzájom podrážame, aký sme nejednotní, nekoncepční a neprofesionálni, akí sme biedni a chudobní duchom, akí sme vazalmi mamony a ako nepodporujeme rodinu, hoci každý o tom bľabotáme...Zdá sa mi, že najväčším prínosom rozdelenia spred dvadsiatich rokov je poučenie pre budúce generácie, ak ich vôbec s Božou pomocou zachováme, o tom, ako sa treba pravidelne vracať, napriek internetu, aj k dedičstvu otcov a napríklad aj k trom Svätoplukových prútom . Že by sa predsa tie dejiny pravidelne opakovali ?